Zabi človeka alebo zviera a o týždeň mi povedz, ako sa ti spí

Zabi človeka alebo zviera a o týždeň mi povedz, ako sa ti spí

7. októbra 2018 0 Od Dobyden

Keby si mal zabiť človeka alebo zviera, aká by bola tvoja voľba? Odkedy sledujem diskusie, občas sa mi z neuvážených názorov ľudí dvíha žalúdok. V tomto článku si môžeš prečítať o tom, prečo nemusíš nenávidieť  človeka, ktorý má iný názor ako ty. Ako si uvedomiť vlastnú dôležitosť vo svete aj bez toho, aby si si chodil odbavovať ego do diskusných vlákien stránok a sociálnych sietí? 

Patent na život

Čítaš si diskusie, však? Každý z nás sa z času na čas ocitne vo virtuálnom priestore, kde jeden alebo viacero ľudí vyjadruje svoje názory. Ani si nespomínam, či to tak bývalo vždy, ale čoraz viac pozorujem rozzúrených a rozburácaných ľudí búchajúcich sa po hrudi, ktorí tvrdia, že majú patent na život.

Občas zablúdim na Quoru, čo je jedna z mála stránok, na ktorej dokážu ľudia vo väčšine diskutovať ako inteligentné bytosti a nie, ako zvieratá. Keď si prečítaš diskusie na sociálnych sietiach (facebook, instagram) alebo pod článkami denníkov a magazínov, narazíš (vo väčšine) na primitívov alebo trollov. Z času na čas do diskusie dorazí niekto, kto ešte nepochopil, že rozprava s ľuďmi, ktorí nepoznajú základné argumentačné pravidlá, je takpovediac zbytočná.

Načo ľudia chodia do diskusií? 

Aj tak si osobne myslím, že ľudia sa v diskusiách nerealizujú preto, lebo ich zaujíma protinázor a samotná dejovosť vlákna diskusie. Väčšina z nich hľadá v komentároch človeka, ktorý by ich potľapkal po pleci za neomylný názor, poprípade si tam chodia pohoniť ego. Napr. ten, kto je proti potratom rozhodne neprišiel do diskusie hľadať uvážený protinázor (aj keby bol pádny). Pod článkami o tak nevinnej téme ako je darovanie kvetín nájdeš z času na čas nejakú feministku, ktorá sa búri, že dostávať kvety od mužov je ponižovanie. Nedávno som čítala nejaký nezaujatý názor na ceny potravín na Slovensku, a keď som sa prescrollovala na náhodné diskusné vlákno, zrazu som čítala o Hitlerovi, Putinovi, Kiskovi a chemtrails. Ľudia sú tak neskutočne ovplyvnení tým, čo čítajú, že už sa nevedia pri bežnej konverzácií rešpektovať a komunikujú ako neandertálci. O gramatike a štylistike ani nehovorím…

Sledujem vegánsky kanál, aj keď milujem mäso

Nedávno som narazila na youtube Surovej dcérky, ktorá má celý svoj kanál postavený (väčšinovo) na vegánstve. Aj keď sa s množstvom jej názorov nezhodujem, mám rada, že neútočným spôsobom vysvetľuje, prečo si niektoré veci v živote zariadila tak, ako si zariadila a nikoho o ničom nepresviedča. Aj keď sme, čo sa týka stravovania, každá na opačných stranách spektra, jej videá pozerám už niečo cez 2 až 3 mesiace a môžem ti povedať, že je to obyčajná a normálna ľudská bytosť.

Nedávno natočila video, v ktorom vysvetlila, prečo nechce mať deti a v diskusnej sekcii som mala chvíľu pocit, že sa celý modrý koník spojil a tiahol na križiacku výpravu proti tejto dievčine. Prišlo mi jej ľúto, pretože s ňou náhodou tento názor zdieľam, a v podstate sa nevidím (ani som sa nikdy nevidela) ako matka či ako katalyzátor generačnej reťaze. To však neznamená, že opovrhujem matkami alebo ženami, ktoré sa rozhodli mať deti. V diskusii nenájdeš nič iné ako opovrhovanie, povyšovanie a poučovanie od žien, ktoré sú matkami, poprípade od mužov, ktorí sú presvedčení o tom, že ak je žena plodná, musí automaticky rodiť ako jabloň.

Tento článok však nebude o tom, prečo nechcem mať deti, ale pomaly sa podobným príkladom snažím premostiť k jednému z aktuálne najväčších problémov ľudstva, a síce, ľudia najskôr hovoria a činia, a až potom rozmýšľajú.

Ľudia nevážia slová a potom vyznievajú ako idioti

Prednedávnom som natrafila na jedno diskusné vlákno, ktoré ma trochu pobúrilo. Niekoľko jednotlivcov sa tam dušovalo, ako by v zmysle ušetrenia života uprednostnili zviera pred človekom. K tomuto by som len rada dodala, že predtým, ako začneš uvažovať nad tým, čo alebo koho by si zabil, zamysli sa nad variabilnými:

Čo keď ťa postavia do situácie, kedy si máš vybrať medzi malým dieťaťom a starým psom?

Čo keď ťa postavia do situácie, keď si máš vybrať medzi jahniatkom a masovým vrahom?

Čo keď si máš vybrať medzi dieťaťom a mláďaťom?

Čo keby si mal na výber medzi dospelým človekom, ktorý sa zaslúžil o zlepšenie života na planéte a medzi vymierajúcim druhom zvieraťa?

Ak len trochu uvažuješ nad dôsledkami, verím, že sa tvoj výber medzi človekom a zvieraťom striedal ako na horskej dráhe. Tieto otázky v mojej hlave naskočili takmer okamžite, preto som len neveriacky krútila hlavou nad niektorými odpoveďami ľudí.

Prestaňme sa presviedčať o vlastnej pravde, nikam to nevedie

Dokážem sa vžiť do predstavy, že ľudstvo je skazený kus masy, no robiť z toho závery unáhleného charakteru bez prihliadnutia na premenné, je v mojich očiach známkou nízkeho IQ, čo väčšinou spôsobuje, že diskusia s daným človekom mi príde zbytočná. Nachádzame sa na iných brehoch a navzájom si jednoducho nevsugerujeme vlastný názor. S takýmto mindsetom by mal človek vstupovať do diskusie, ak sa chce naozaj, čo i len z časti, intelektuálne obohatiť.

Ak začínaš diskusiu so zámerom ponižovať a hádať sa, pravdepodobne si zamindrákovaný kus zaschnutého geňa na týždeň starých rifloch a mal by si uvážiť svoje miesto v spoločnosti – rovnako ako ľudia, ktorí v spomínanom diskusnom vlákne písali, že by pri výbere medzi človekom a zvieraťom, bez zaváhania zabili človeka. Bez zaváhania? Uvedomujú si vôbec títo ľudia ťažobu vraždy?

Ja by som nedokázala zabiť ani sliepku alebo prasa a to milujem rebrá a vývar. Živo si viem predstaviť všetkých tých hrdinov a bojovníkov za menej skazené ľudstvo (osobne si myslím, že na tom nie sme tak strašne zle, čo sa empatie týka) ako im dajú do ruky pištoľ a postavia ich pred zatvorené dvere. Väčšina z nich by mala za chvíľu kapučínové nohavice, poprípade zasoplený a zaslzený ksicht, triašku na celom tele a orosené zadky. A ak raz dané dvere otvoríš, nie je cesty späť. Zabi zviera alebo zabi človeka a o týždeň mi povedz, ako sa ti spí…

Sme v tom sami, ale spoločne

Počas hrabania lístia v záhrade mi v hlave lietali rôzne výňatky z diskusie a aj napriek fyzickej činnosti som sa naozaj ponorila do vlastnej hlavy. Poznáš to, keď sa fyzická činnosť stane automatickou a ty si miestami nepamätáš niekoľko minút z toho, čo si urobil, pretože si takpovediac uletíš? 

Začala som uvažovať nad miestom jednotlivca v tomto svete a aká je šanca, že dokáže účinným/viditeľným spôsobom vplývať na okolie. Narážam na tú odvekú otázku: „Má to vôbec zmysel, keď som v tom sám?

Podiel zodpovednosti za život navôkol máš aj ty! 

Pri ohýbaní popod konáre opadaných jabloní som narazila na metaforickú hrubú stenu, kedy som sa opäť dostala do konfliktu sama so sebou. Počas života som sa naučila, že aj kvapka vody dokáže utíšiť smäd, rovnako ako fakt, že je malá a bezvýznamná, keď ju vleješ do mora. Môže sa farebne líšiť, no akonáhle sa stane súčasťou davu (či už dobrovoľne alebo nie) stráca atribút originality. Farba sa rozplynie a kvapka „zapadne“ do familiárnej substancie.

Z tejto stránky sa môžeš dočítať, aká je aktuálna svetová populácia ľudí. Neviem, do akej miery ide o presné počty, ani na základe akého algoritmu operuje táto stránka, no ako dôkaz k tomu, k čomu sa chystám dostať, to postačí. Ak si stránku rozklikne hocikto, pochopí, že ako jednotlivec je v porovnaní s gigantickým číslom iba kvapkou v oceáne.

Dedukčne sa nejedná o nesprávny záver, no mnoho ľudí ho vidí ako jediný a tak sa uznesú, že vôbec nezáleží na tom, či sa ráno zodvihnú z postele, alebo si na niekomu vybijú hnev z predošlého dňa. Veď sa to v tom chaose 7 milárd ľudí niekde stratí a Zem sa točiť neprestane. Nedokážem sa stotožniť s ľuďmi, ktorí uvažujú týmto spôsobom a na základe tejto „životnej filozofie“ rezignovali na vlastný život a upadli tak do mileniálmi obľúbeného nihilizmu, ktorý v roku 2018 slúži ako ospravedlnenie na všetko, s čím sa človek nevie vyrovnať.

Nihilizmus nie je cool a ako životná filozofia ťa potopí na absolútne dno

Jedná sa o nezdravý model chápania samého seba vo svete. Pre lepšiu vizualizáciu si môžeš človeka predstaviť ako uzol, (čo je nápomocnejšia analógia ako označovať ho kvapkou) ak beriem do úvahy, ako fungujú sociálne siete. Na internete je možné spoznať tisícky ľudí, a predstav si, že každý z tých tisíc ľudí pozná ďalších tisíc ľudí…matematiku si už dopočítaj sám. A toto je spôsob, akým sme všetci prepojení.

Každý z vás vie, ako sa správa hladina vody, keď sa jej dotknete prstom. Vlní sa smerom od miesta dotyku a ovplyvňuje veci, ktoré nemôžeme pochopiť v plnom rozsahu, čo znamená, že veci, ktoré robíš (alebo nerobíš) majú väčšiu dôležitosť, ako si myslíš.

Najdesivejšie na opaku nihilistického života je asi vedomie zodpovednosti za celý svoj život. Niekoho to môže desiť viac, niekoho menej, ale je to lepšie ako žiť v ničote a mať pocity bezvýznamnosti ešte skôr, ako sa ráno postavíš z postele. Nihilisti tejto doby trpia, pretože prestali veriť každému systému viery, ktorý skúšali aplikovať vo svojom živote a tieto pokusy nedopadli práve najlepšie – popravde sa zrútili ako domček z kariet.

Urob si poriadok v tom, čomu veríš a máločo ťa dostane do slepej uličky

Uznávam, no takisto uvažujem nad tým, či daný jedinec nihilista nenechal systém viery stroskotať, pretože je to omnoho jednoduchšie, ako sa ponoriť do hĺbky problému a vyriešiť ho aspoň do tej miery, aby s ním bol vnútorne spokojný. Cena, ktorú títo nešťastníci platia je bezvýznamné utrpenie, o ktorom neustále nariekajú, no je to pritom tá najnižšia cena, ktorú môžu za svoj život platiť. Najvyššia je spomínané uchopenie zodpovednosti do vlastných rúk a kontakt s riskantnými situáciami, ktorých záver býva väčšinou nepredvídateľný.

Čím viac uvažuješ o nihilizme, tým viac je pre teba zložitejšie prijať ho ako systém viery. Svojou podstatou bráni akejkoľvek snahe pochopiť, že možno neexistuje nijaký iný dôvod, prečo si zúfalý okrem toho, že je jednoducho ľahšie byť neschopná a doopúšťaná existencia. Nihilista je plný racionality, cynizmu, arogancie a zahadzuje do kontajnera zabudnutia všetko, s čím sa ani nestihol zaoberať, alebo sa ani len nesnažil byť toho súčasťou. Nie je lepšie trpieť na základe zlého rozhodnutia, z ktorého sa môžeš poučiť (a nabudúce ho urobiť dobre) ako trpieť na základe niečoho, čo si ani neskúsil?

Záverom…

Kam som sa chcela touto komplikovanou cestou dostať? V jednoduchosti sa dá povedať, že ak bude jednotlivec žiť patologický život, stane sa patologickou aj spoločnosť a ty dobre vieš, že reťazové reakcie sú rýchlejšie ako Usain Bolt. Chceš si okolo seba vytvoriť peklo a stiahnuť do neho aj svoju rodinu a známych alebo chceš žiť v realite, ktorá stojí na pevných pilieroch?