Nenávidím obchodné domy

Nenávidím obchodné domy

29. decembra 2018 0 Od Dobyden

Upratovala som si niekoľko mesiacov staré zložky s napísaným textom a poznámkami, ku ktorým som sa chcela ešte v budúcnosti vrátiť a našla som tam množstvo zaujímavých, ale aj absolútne nepoužiteľných nápadov. Zo všetkých tých blbostí, ku ktorým som sa chcela na blogu vyjadriť, som dnes vybrala tematiku obchodných domov.

„Kde ste na káve?“ pýtam sa do telefónu niekoľkých rôznych ľudí. „V auparku,“ odpovedia.

Vážne? V Žiline je asi 34867 kaviarní a ty ideš na kávu do Auparku, do presklennej gýčovej búdy v strede mesta, v ktorej fučí klimatizácia? Ja by som tu architektúru možno ešte predýchala, ale obsluha v takýchto kaviarniach je veľmi divná a o spoločnosti okolo seba ani nehovorím.

Architektonické skvosty 

Žilina je plná obchodných domov. Keď som bola decko, existoval o u nás iba Prior, ktorý sa transformoval na Tesco, potom na neúspešné potraviny a teraz sa má stať súčasťou architektonického komplexu Mirage. Obchoďáky v krásnom historickom meste vyrástli ako huby po daždi. Lidl-e, Tescá, Kauflad, Max, Carrefour, Baumax, Obi, Merkury Market, Mirage, Aupark… Človek sa až čuduje, ako sa tieto monštrá dokázali nepozorovane zamaskovať do mestskej infraštruktúry…alebo že by nie?

„Poskytneme ľuďom nové pracovné miesta,“ toto je slogan, ktorý je počuť vždy, keď sa chystajú postaviť nevkusnú barabizňu, v ktorej budú tie isté obchody ako v barabizni, ktorá je vzdialená 2 km severne, južne a ešte aj západne. Zdá sa, že táto čarovná formulka stačí niekoľkým ľuďom k tomu, aby dokázali o novej výstavbe minimálne stíchnuť a prestať jej venovať pozornosť.

Usilovné včeličky

Drahý čitateľ, najviac mi však leží v žalúdku Mirage. Postaviť do stredu mesta včelí úľ, v ktorom permanentne smrdí kanalizácia a verejné wecká skôr pripomínajú dobrodružstvá z Takeshiho hradu ako blahosklonnú službu mechúrom a kloakám návštevníkov, je trochu cez čiaru.

Okrem iného je osobitým dobrodružstvom dostať sa z garáže na posledné poschodie, čo ti po eskalátoroch môže trvať aj 10 minút, keďže výťahy sú vždy obsadené. V nijakom inom obchodom centre nestretneš toľko ľudskej čvargy ako v Mirage. Rutinne pobiehajúce a do rukáva posmrkávajúce chlapčiatka s jebákmi v rozťahaných mikinách a rybárskych klobúčikoch postávajú na každom rohu, špeciálne pri Mekdonalde a pri fontáne s akýmsi kyvadlom, ktorému som doteraz nepochopila.

Keďže má Mirage absolútne príšerne odvetrávanie, keď prší, je v ňom dusno a smradľavo ako v starej stodole. Na eskalátoroch sa za tebou vozia podivne vyzerajúce indivíduá, ktorým sa točí každé oko do inej strany, ale vždy zastane na tvojej kabelke a takto by som mohla pokračovať donekonečna. Hlavne, že máme Mekdonald, ktorý sa po rebrandingu tvári ako rodinná reštaurácia v strede mesta, však?

Postavme ešte jeden, prosím!

Ako môžeš mať chuť usrkávať nektár bohov (kávu) pri uvedomení si všetkých týchto aspektov a ešte sa cítiť príjemne? Mesto je plné skvelých a príjemných kaviarní, kde nahlas nehučí hudba. Okrem vlastných myšlienok nepočuješ ďalších 500 nikdy neutíchajúcich hlasov, džinglov, reklám a pod. Skúsil si niekedy stráviť v nákupnom centre viac ako 3 hodiny? Ak áno, potom vieš, aké to má dopady na psychiku. Človek sa vráti domov vyžmýkaný rovnakým spôsobom, ako keď chodí pol dňa po úradoch.

Koľko je vlastne v Žiline obchodných domov? Počítal to niekto? Rada by som videla skompletizovaný zoznam s výsledným číslom. Koľko budov potrebujú Žilinskí občania na to, aby sa po nich mohli plahočiť so svojimi uvrieskanými deťmi, pretože ich nevedia v nedeľu zobrať do prírody? Koľko New Yorker-ov, Gate-ov, Exisport-ov a House-ov ešte potrebujeme k tomu, aby mohol každý vyzerať štýlovo?