Carnivore diet 009: Záverom

Carnivore diet 009: Záverom

15. decembra 2018 2 Od Dobyden

Môj experiment s konzumáciou mäsa skončil a ja som bola ešte do včera pevne rozhodnutá, že sa vrátim späť do koľají normálneho stravovania. V tomto (nazvime to) záverečnom článku zhrniem posledný mesiac, napíšem ti niečo o darovaní krvi a dočítaš sa, čo sa stalo po tom, ako som nasadila zeleninu, ovocie, ryžu, zemiaky, obilniny, strukoviny a napokon aj junk food.

Oficiálne započal môj experiment približne začiatkom augusta a prvotná myšlienka bola udržiavať ho v chode presne 3 mesiace. Zdravotné benefity carnivore diéty sa však dostavili v takej intenzite, že som vôbec nemala problém potiahnuť tento typ stravovania o mesiac dlhšie.

Na začiatku tejto série som sľúbila, že vyšetrenie zdravotného stavu neponechám len pri pásikoch na močenie, ale že sa ako správny experimentátor vydám darovať krv. To som však ešte netušila, že na transfúznom sa dozviem z výsledkov ešte menej, akoby som sa dozvedela pri bežnom odbere u lekárky. Nevadí – lesson learned. Nabudúce si jednoducho zaplatím nejaké eurá navyše a nechám si urobiť kompletný rozbor.

Keďže bol pokročilý november, potrebovala som si stanoviť presný dátum darovania krvi a zvolila som piaty december. Zostavila som si živočíšny plánik, ktorý sa mi síce nepodarilo dodržať do bodky presne, viď. nie vždy sa mi podarilo v daný deň zjesť to, čo som si naplánovala, preto neručím za dokonalú presnosť tabuľky .

Ako som si naivne myslela, že robím dobré steaky…

Na začiatku októbra som nakráčala do Lidla s hojnou zásobou stravných lístkov, odhodlaná otestovať všetky teľacie steaky, ktoré len môžem. Chvíľu mi chutil ribeye steak, potom rump, neskôr pre zmenu strip a opäť rump. Nikdy predtým, ako som začala s carnivore diétou som nemala potrebu jesť steaky, no rýchlosť ich prípravy bola pre mňa (ako pre človeka, ktorý nenávidí varenie) viac, než atraktívna. Načítala som si nejaké recepty, pozrela spôsob prípravy a celá nadšená som išla čarovať do kuchyne na kompaktnom grile z Lidla.

Moje prvé stejky nechutili vôbec zle, neboli tvrdé, mäso bolo prepečené a zvládli ho zjesť aj moji rodinní príslušníci. S mamou sme niekoľkokrát do týždňa na večeru zjedli každá 300 gramový stejk s home-made demi-glace omáčkou, ktorú som varila asi 6 hodín a spokojne sme popíjali červené víno. A potom som šla na steak do reštaurácie a odvtedy som ho doma nepripravovala. Zjedla som dva 250 gramové rump steaky s niekoľkými čili-paprikami a chcela som zomrieť od šťastia. Pochopila som, že som nikdy nejedla nič lepšie a takisto som pochopila, že doma si takéto niečo nikdy nebudem vedieť pripraviť sama na kompaktnom grile z Lidla. Stálo to za tie peniaze? Rozhodne.

Čo som jedla v novembri?

Podľa tabuľky môžeš vidieť, že som zväčša konzumovala veľmi stereotypné raňajky, ale vôbec mi to nevadilo. Moja váha sa približne po 2 mesiacoch zastavila na čísle 59, a aj keď som jedla tony himalájskej soli, nezdalo sa, že by mi spôsobovala zavodnenie. Aj napriek tomu, že rozpis zobrazuje za posledný týždeň 2 denné chody, niekedy som jedla len raz do dňa. Toto som pociťovala najmä v prípade, keď som počas týždňa skonzumovala steak viac ako trikrát. Nemala som hlad, preto som zväčša od večere pila len vodu a raňajky som mala až o 15:00 na ďalší deň.

Fasting

Ešte niekoľko rokov dozadu som si chcela vyskúšať hladovku, pretože som čítala o jej mnohých zdravotných benefitoch pre ľudské telo. Nikdy som však nebola schopná nejesť dlhšie ako 4 hodiny. Hladovku som si počas carnivore diéty vyskúšala niekoľkokrát a veľakrát aj nevedome. Niekedy som sa pristihla, že som nejedla napríklad 15 hodín a čuduj sa svete, neumierala som hladom. Stačila mi káva, cigarety a veľa čistej vody či minerálky. Áno, vydržala som nefajčiť asi mesiac, a potom som do toho opäť spadla – žaluj ma, haha.

Ostatné pozorovania v skratke 

Bývali dni, kedy mi jedli oči a v strede dňa som dostala z ničoho nič chuť na zmrzlinu alebo na pizzu, no nebolo to nič, s čím by som sa nevedela zrovnať. Keď som prežila odseknutie od nasolených paradajek, prežijem asi všetko. Keď sa vonku trochu zozimilo, poprípade teplota klesla pod nulu, mala som problém adaptovať sa. Neskôr som však spozorovala, že keď sa výdatne vykŕmim pred tým, ako vkročím von, zima nie je až tak neznesiteľná.

Istú dobu sa mi taktiež zdalo, že sa mi s príchodom zimy zaoblili boky, no váha neukazovala nijaké zmeny, takže som si to celé len mohla predstavovať. Menštruácia chodila bezbolestne na deň a hodinu presne a ja som nemohla byť spokojnejšia. Termín odberu sa blížil a priznám sa, že som ten posledný týždeň trochu flákala a jedla dosť syrov, salámy, šunky a majonézy, no stále to bolo lepšie ako tlačiť do seba denno-denne čokoládu a čipsy.

Tuším som mala aj obdobie, kedy som nepila alkohol takmer vôbec, pretože som cítila, že ho moje telo vyslovene odmieta a vôbec naň nereaguje s nadhľadom ako zvyčajne. Bolo mi ľúto, že presedenú hodinu v saune zabijem, povedzme, pohárom vína.

Odber krvi a výsledky

2 dni pred odberom som sa snažila menej jesť a dávala som si pozor na pitný režim. Navštívila som saunu a tuším, že sa ani jedna z vecí, ktoré som urobila, pred odberom neodporúča. Ja som však cítila, že to moje telo viac-menej potrebuje a bola plne zmierená s tým, že môžem po odbere odkväcnúť.

Môj odber trval asi 7 minút, pričom mi zobrali 421 ml krvi. Aj napriek tomu, že som sa na raňajky pred odberom najedla hojného množstva slaniny a vajec, sestry na transfúznom boli s mojim krvným obrazom spokojné. Po odbere som neodpadla, nebolo mi zle, dokonca som nepociťovala ani malátnosť. Sestričky sa o mňa starali ako o princeznú a počas darovania som počúvala akúsi jazzovú vianočnú kompiláciu. Urobila som screenshot z celkom prehľadnej a milej aplikácie, ktorú pre darcov ponúka NTS.

V nej je možné vidieť, že všetky –cyty mám v norme. Za ostatné výsledky cholesterolu a vitamínov si asi teda budem musieť zaplatiť. Ak vieš o nejakom spôsobe, ako sa dostať k čo najviac relevantným hodnotám prostredníctvom krvných testov, napíš mi to do komentára, uľahčíš mi hľadanie.

Späť do starých koľají

Ako som si sľúbila na začiatku experimentu, ešte v deň odberu som si plánovala dať sacharidy, a tak sa aj stalo. V robote som spratala kofilu, pukance a doma som začala zemiakmi a nejakou zeleninou, o ktorej som vedela, že mi robí fajn. Okej, nebol to práve pomalý návrat, priznávam. A moje telo? Zrazu nechápalo, čo sa deje a snažilo sa s tým zrovnať naozaj rôzne. Večer som pozdravila hajzlovú misu, dali sme si ťukes a druhý deň ma už len bolelo brucho. Ďalšie dni som pri konzumácii zeleniny a ovocia cítila pálenie záhy, nafukovanie a zažila som kadejaké telesné prejavy, ktoré sa mi za tie 4 mesiace stali úplne cudzími a nemôžem povedať, že by mi chýbali. O týždeň som si trúfla na palacinky, čo som ľutovala ešte 3 hodiny po ich konzumácii. Mala som pocit, že som zjedla tehlu, a že trávenie dalo výpoveď.

Za posledný týždeň konzumácie sacharidov sa cítim tak unavene, že si musím poobede naordinovať šlofíka. Bezdôvodne som sa začala budiť v strede noci a ráno mám problém rozlepiť oči a vstať z postele. Páli ma záha z takmer všetkého, čo zjem a opäť sa mi začali nadmerne potiť končatiny. Už len čakám, kedy sa vráti bolesť chrbta a budem späť na štarte.

Čo teraz? 

…“, povedala som si včera večer, keď som jedla svoj 4 chod. Spomínala som, že ma skoro z každého normálneho jedla napína na vracanie? Nemôžem takto ďalej fungovať. Po každom chode som mala chuť spať, prestala som mať smäd a ten povlak na zuboch, fuj.

Keď som sa ráno zobudila, vedela som, akou cestou sa poberiem. Nakráčala som do kuchyne, uvarila si párky, upiekla dve vajcia, niekoľko plátkov slaniny a zaliala si celé jedlo výpekom. Odmietam sa vracať späť. Z času na čas si možno preložím svoje mäsové chody nejakou zeleninou, ale rozhodne ostávam pri konzumácii mäsa. Vyhovuje mi to a tie chúťky, ktoré sa z času na čas objavia vôbec nie sú tak neovládateľné, ako sa môžu sprvu javiť. Nebudem si viac vedome ubližovať, keď som prišla na to, že sa dá fungovať aj inak – v spokojnosti.

Iste, budú mi chýbať junk foody, bude mi chýbať pizza, hranolky, pečivo a zelenina, ale rozhodne mi nechýba pálenie záhy, únava, nedostatok energie, zmeny nálad, bolesť chrbta, praskajúce kĺby, nepravidelná a bolestivá menštruácia povlak na zuboch a iné záležitosti, ktorých sa mi úspešne podarilo zbaviť. Ostávam Carnivore a toto je moje posledné slovo k celému experimentu.

Chceš si prečítať celú moju cestu? Klikaj sem